Niečo od Greena som si chcela prečítať už dlhšie, no myslela som si, že to bude Na vine sú hviezdy. Keď sa mi však do rúk skôr dostala Aljaška, povedala som si prečo nie. A to, že som začala s jeho prvotinou, teda vôbec neľutujem.

Ona a on.

On, Rambo. Neskúsený tínedžer bez kamarátov, ktorý má záľubu v zapamätávaní si posledných slov slávnych ľudí. Vydáva sa na internátnu strednú školu, aby tam hľadal Veľké Azda.

Ona, Aljaška. Pekná, šialená, múdra, vtipná, ale i náladová tínedžerka. Prevedie ho všetkými aspektmi internátneho života.

On sa do nej hneď bláznivo zamiluje a ona už má frajera. Smola.

Prvé, čo si všimnete po tom, čo zoberiete knihu do ruky je to, že je rozdelená na dve časti: predtým a potom. V prvej časti Rambo popisuje bláznivý študentský život na internáte plný cigariet, alkoholu, žartíkov, nestíhačiek na hodiny... Druhá časť knihy je už však poznačená nečakanou udalosťou, ktorá zasiahne nielen Ramba, ale celú jeho partiu. Začiatok a koniec príbehu je teda úplne iný. Zatiaľčo prvé strany sú bezduchou ódou na to sladké obdobie dospievania, na konci sa budete strácať vo filozofických úvahách.

Ale to je dobre. Pretože také dospievanie je. Raz máte chuť vymýšľať žartíky a len tak blbnúť a hneď nato sa pýtate samých seba, čo tu vlastne robíte. A to zachytil Green dokonale.

Kniha rozpráva o samotnom bytí. Ba čo viac, nekladie len otázky, ale dáva aj odpovede, čo by za normálnych okolností bolo skôr na škodu. Tu sa vám však dostáva odpovedí od dospievajúceho človeka, človeka nepoškvrneného prácou, hypotékou a niekoľkými deťmi na krku. A takýto pohľad na vec život občas nie je na škodu. Tínedžermi sme predsa raz boli všetci.


Áno, našli by sme tam slabšie miesta, ktoré sa ešte dali vychytať, napr. tento dialóg:

"Hej, jasné. Počuj, každý dokáže niečo špeci. Ja si zapamätávam zoznamy. A ty?"

"Mhm, ja si pamätám posledné slová známych ľudí."

(no nepripadá vám toto ako dialóg superhrdinov?), ale netvárme sa, že sme to tak trochu nečakali.

V konečnom dôsledku hodnotím Aljašku veľmi pozitívne. Vôbec to nebola kniha bez hlbšieho významu, ako čakala (a ako aj na začiatku vyzerala byť). Odporučila by som ju nielen tínedžerom (ktorí ju pochopia najlepšie), ale aj tým skôr narodeným, pretože pozrieť sa opäť raz na svet očami dospievajúceho človeka niekedy nemusí byť na škodu.

Knihu si môžete kúpiť napr. TU.

4,5/5